Hradný palác bol postavený počas rozsiahlej barokovej rekonštrukcie hradu Ľubovňa v roku 1642. Z pôvodne obrannej fortifikácie sa v tvare písmena "I" postavil barokový palác, ktorý následne dostavbou získal tvar písmena "L" Staviteľom paláca bol Stanislav Ľubomírský. Šľachtický rod Lubomirski pôsobil na hrade Ľubovňa takmer 150 rokov (1593 - 1745) a mal množstvo hradných panstiev a rezidencii v Poľsku, Rakúsku, Uhorsku či Nemecku. Palác mal pre Lubomírských predstavovať honosnú barokovú rezidenciu v rámci obrannej hradnej pevnosti. (podľa vzoru francúzskych a talianských šľachtických sídiel) Po Lubomírskych palác obývali majitelia hradu z rodu Raisz a následne posledný súkromný majiteľ Ján Kanty Zamoyski, Ten v paláci zriadil muzeum a rozsiahlu knižnicu. Počas obdobia socializmui bola v paláca politická škola a následne v roku 1966 po prvýkrát otvorená expozícia (dlhodobo jediná v celom hradnom areály) . Palác chátral a preto Ľubovnianske múzeum - hrad a PSK pristúpili k hodnotnej rekonštrukcii a obnove.Na základe rozsiahlých výskumov boli v paláci prezentované jednotlivé architektonické slohy a historické obdobia. Cieľom bolo prinavrátiť palácu jeho estetickú a historickú hodnotu, čo sa aj podarilo. Dnes sa v ňom nachádza 12 hradných komnát s expozíciami, ktoré sa venujú šľachtickým rodom hradu, ale aj každodennému životu na hradnom panstve. Súčasťou náročnej obnovy boli rozsiahle reštaurátorské práce v interiéri i exteriéri paláca, úprava dvoch nádvorí v bezprostrednej blízkosti paláca, obnova podmemných kazematov a odizolovanie paláca do hĺbky 6.20 m. Palác sa dnes stáva miestom rokovaní premiérov štátov, županov, maršálkov, primátorov, starostov atď. Je využívaný ako expozícia hradu, prípadne na spoločensko - kultúrne podujatia. V lete 2022 navštívili hradný palác potomkovia majiteľov hradu po meči, čo bola jedinečná akcia v rámci európskych šľachtických rodov a ich panstiev.
O šľachtickom rode Ľubomírských: Jeden člen z rodu Heraclius Lubomirský dostal aj ponuku byť poľským kráľom. Za Juraja Lubomírského boli v roku 1655 prevezené a ukryté poľské korunovačné klenoty.

Škaredé káčatko, ktoré vyráža dych
Stratu rezidenčnej podoby dokončili po zoštátnení hradu Ľubovňa v 50. rokoch 20. storočia študenti odbornej školy. Napriek tomu, že už o desaťročie neskôr sa palác stal sídlom múzea na hrade, nedostal späť svoj najslávnejší vzhľad. Zamurované poklady boli odkryté až počas pamiatkových výskumov v rokoch 2014 – 2017. Celkový prerod škaredého káčatka na impozantnú historickú pamiatku ukončila až rekonštrukcia barokového paláca v rokoch 2017 – 2020. Prezentácia hodnotných architektonických, umelecko-historických a výtvarných prvkov bola hlavným cieľom múzejníkov, pamiatkarov, architektov a všetkých, ktorí sa aktívne zúčastnili obnovy. Barokový palác dnes patrí k najrozsiahlejším interiérovým priestorom hradu Ľubovňa. To, že je skutočne barokový však veria turisti až od roku 2021. V tomto roku bol napriek nepriaznivej epidemiologickej situácii po rekonštrukcii opäť sprístupnený verejnosti a stal sa najväčším lákadlom návštevníkov hradu Ľubovňa. Jeho súčasťou sú expozície, ktoré pripomínajú zašlú slávu významných európskych rodov a majiteľov hradu Ľubovňa. Múzejníkom sa podarilo získať vzácne zbierkové predmety z Francúzska, Španielska, Poľska a Maďarska.

Období realizace proměny: 2018–2022
Iniciátor proměny: Dr. Dalibor Mikulík, ředitel muzea
Investor: Prešovský samosprávný kraj; Ľubovnianske muzeum - hrad
Projektant: Ing. arch. Magdaléna Janovská
Autor architektonického návrhu: Ing. Arch. Magdaléna Janovská
Realizační firma: SLOVDACH s.r.o.
Autor fotografií: Ľubovnianske muzeum - hrad